Prechod na navigáciu block menu Prechod na navigáciu Hlavné menu Prechod na navigáciu Hlavné menu 3 Prechod na navigáciu vodorovná

Hradiská v necpaloch

Hradiská v Nepaloch

 

HRADISKÁ VO FOLKUŠOVEJ – NECPALOCH A BLATNICI *
Juhovýchodné prvky v púchovskej kultúre
K a r o l P i e t a

SlovenSká archeológia lXII – 1, 2014, 125 – 165

/výber z publikácie/

Folkušová – Necpaly


Nálezisko leží v katastri oboch obcí. hradisko havrania skala a väčšia časť hradiska a terasovitého sídliska Červený grúň patria do Folkušovej, zatiaľ čo menšia, severovýchodná časť Červeného grúňa a opevnenie na vrchu Brotnica, patrí do katastrálneho územia Necpál. Územia oboch obcí sa nachádzajú v pohorí veľká Fatra. Podložie tvoria horniny mezozoika vnútorných karpát – vrstevnaté ílovité vápence, slienovce a brekcie na rozhraní s tmavosivými vápencami a dolomitmi. Z hľadiska inžiniersko-geologickej rajonizácie ide o rozhranie rajónu ílovcovo-vápencových hornín a vápencovo-dolomitických hornín.

 

 Folkušová – necpaly. Pohľad na lokalitu od západu.

 

 

 

 

 

. Folkušová – Necpaly. Pohľad na lokalitu od západu.

Kvartérny pokryv tvoria deluviálne sedimenty – hlinité, hlinito-piesočnaté, hlinito-kamenité, piesčito-kamenité až balvanovité svahoviny a sutiny. Z morfologického hľadiska ide o veľmi členité vyššie hornatiny. Z klimatického hľadiska leží oblasť na rozhraní mierne chladného a mierne teplého, veľmi vlhkého, vrchovinového okrsku. Svahy pokrývajú rendziny a rendzinové kambizeme, sprievodné modálne kabonátové litozeme a sutinové lokálne rendziny. Dominantným porastom na vápencových podložiach sú bukové lesy. Sídlisková aglomerácia leží na západných svahoch kopcov Brotnica a Červený grúň.

Folkušová – necpaly. Mapa sídliskového areálu. a – havrania skala, opevnenie; B – Brotnica, opevnenie; c – terasovité sídlisko; D – Červený grúň, opevnenie; e – sídlisko; F – stará komunikácia. 1 – 4 – hromadné nálezy.

 

Mapa sídliskového areálu. a – Havrania skala, opevnenie; B – Brotnica, opevnenie; c – terasovité sídlisko; D – Červený grúň, opevnenie; e – sídlisko; F – stará komunikácia. 1 – 4 – hromadné nálezy.

Náleziskou nás dosiaľ neznámeho typu, tvorí systém troch malých valových opevnení, ktoré spája terasovité sídlisko po oboch stranách strmej horskej úžľabiny. Ďalšia osada sa nachádza v jej vyústení do kotliny Turca, medzi vrstevnicami 615 až 645 m, zatiaľ čo vrchol Červeného grúňa leží vo výške 970 m. Značne členitý priestor, zarastený bukovým lesom, spája stará serpentínová komunikácia, vedúca zo sídliska na vrchol Červeného grúňa. Tento zvláštny druh náleziska bol už v minulosti stručne opísaný. Publikované boli aj viaceré nálezy a terénne situácie (Pieta 1999, 131, 132; 2008a, 126; 2012; Veliačik 2004, 61, 63). V tomto príspevku chceme predložiť prehľad identiikovaných terénnych situácií a nálezov z tejto lokality.

A. Folkušová-Havrania skala.

Hradisko (755 m) na rozhraní horského masívu vybieha do turčianskej kotliny vápencová skalná stena. na jej vrchole bolo na ploche približne 30 x 30 m vybudované valové opevnenie, ktoré na troch stranách dopĺňalo prírodou chránený terén. na juhovýchodnej strane fortiikáciu od stúpajúceho svahu oddeľuje umelá priekopa. Pri sondáži a prospekcii pomocou detektora sa našla zlomkovitá keramika a niekoľko kovových predmetov. Pre datovanie polohy sú dôležité spony. oblúkovitá železná spona s plochým pásikovým lúčikom, patrí k charakteristickým formám púchovských sídlisk neskorolaténskeho stupňa D1. Menej častou formou je fragment železnej spony s prehnutým lúčikom, svedčiaci o využívaní polohy aj v stupni D2. K inventáru púchovskej kultúry patrí aj bronzový krúžok, zhotovený z polovice otvoreného plochého
náramku s priečnymi žliabkami. Podobné zužitkovanie poškodenej ozdoby sa medzi nálezmi
vyskytuje častejšie (liptovská Mara, Púchov: Pieta 1982, tab. 13: 19, 20). Z havranej skaly pochádza aj hrot šípu. chýbajú nálezy z doby bronzovej. osídlené bolo aj juhozápadné predpolie hradiska. na stúpajúcom svahu pred priekopou sa našla neskorolaténska keramika a viaceré drobné predmety z tohto obdobia.

B. Necpaly-Brotnica. Hradisko

Najvyššie miesto úzkeho severného výbežku masívu Červeného grúňa bolo opevnené nízkym
valom, ktorý spájal tri skalné veže . Prístup do fortiikácie bol pôvodne zrejme po hrebeni od
juhu. Pri jeho západnom a severozápadnom úpätí sa črtajú viaceré terasy so sporadickým výskytom
črepov z doby laténskej. vo vnútri hradiska a v jeho bezprostrednom okolí sa našla len sporadická keramika púchovskej kultúry. na svahu pod valom sa našiel depot 2, pozostávajúci z dvoch bronzových spôn typu almgren 236a a hladkého náramku, ktorý sa nezachoval.

C. Folkušová – Necpaly. Červený grúň - Terasovité sídlisko 865 – 920 m

Stredom polohy prechádza katastrálna hranica oboch obcí. rázsochy havranej skaly a Brotnice sa
zbiehajú do centrálneho masívu Červeného grúňa, kde oba hrebene končia vysokými skalnými vežami. Pod nimi sa na oboch stranách nachádzajú pomerne výdatné vodné pramene. Strmý, na severozápad obrátený svah, je v hornej časti vrchu rozčlenený do troch výrazných terás, cez ktoré pôvodne prechádzala serpentínová komunikácia. Tieto umelo upravené plochy boli miestami, najmä v strednej časti, poškodené svahovou eróziou, ale na mnohých miestach sa zachovala pomerne silná sídlisková vrstva. na terasách, ako i na svahoch, sa nachádza množstvo zlomkov pravekej i laténskej keramiky, kovové predmety z doby bronzovej i z doby laténskej, ale aj žulové okruhliaky, fragmenty trecích podložiek a rotačných žarnovov. Z tohto priestoru pochádza väčšina nálezov. Medzi keramikou prevládajú črepy z mladšej a neskorej doby bronzovej. Do obdobia patrí aj rad zliatkov a fragmentárne i v úplnosti zachovalé bronzové predmety (Veliačik 2004). Bol tu objavený aj neveľký hromadný nález bronzových zliatkov na pretavenie určených fragmentárnych ozdôb, ako aj viacero zlomkov bronzových predmetov. Počas výskumných prác sa v prvej severnej časti najnižšej terasy našla časť bronzového kosáka. Z južnej časti druhej terasy pochádza bronzová sekerka a zlomky dvoch ihlíc. Terasy boli veľmi intenzívne využívané aj od strednej doby laténskej do začiatku doby rímskej. Svedčia o tom početné bronzové i železné predmety
a ich zlomky, polotovary, železná troska a keramika .Niekoľko kovových predmetov z tejto polohy odovzdali hľadači, ale väčšina nálezov pochádza zo systematického prieskumu. v severnej časti prvej terasy, neďaleko vodného zdroja, sa našla kumulácia železnej trosky a vyhňová lopatka. V blízkosti sa našiel aj hromadný nález 3, pozostávajúci z troch kosákov. Z tejto časti sídliska pochádza zo zberu aj strieborná minca veľkobystereckého typu. na druhej terase sa vykopal polotovar veľkého železného noža i viaceré spony a ďalšie predmety z doby laténskej a rímskej. na najvyššej, tretej terase, sa našla časť skleného náramku

D. Folkušová – Necpaly. Červený grúň. Hradisko 925 – 970 m

Vrchol vápencového hrebeňa bol na prístupnejšej severozápadnej strane, nad opísanými terasami, opevnený valovým násypom. vychádza z južnej plošiny tretej terasy sídliska a prechádza po hrane terénu smerom na juh. Potom sa v ostrom uhle obracia na severovýchod a postupuje paralelne so sídliskovými terasami až k terénnemu rozhraniu, ktoré smeruje dolu, na vrchol Brotnice. Je možné, že val pôvodne pokračoval aj po rozhraní terénnej hrany na východnej strane, kde sa však nezachoval. Jeho pozostatkom sú na svahu zosunuté pieskovcové kvádre, príznačné pre budovanie plenty valu na severoslovenských hradiskách. Úzky a bralnatý vrchol kopca chránia od juhu a východu strmé, ťažko dostupné svahy. Terén vrcholového hrebeňa je členitý a len popri vale sú viditeľné stopy po terénnych sídliskových úpravách. napriek tomu sa na celej ploche, vrátane strmých svahov, vyskytovali početné a dôležité nálezy, ktoré sa sústreďovali na plošinách popri vale. ide výlučne o laténske nálezy. Tu sa našiel malý depot troch bronzových spôn, pripevnených na ihle železnej spony , ako aj veľká železná sekera a ďalšie predmety. na východnej strane, pri terénnej hrane, sa narazilo na železnú záponu typu laminci. Tesne pod hranou severnej časti hrebeňa sa našiel hromadný nález 4. Koncentrácia významných nálezov sa zistila na prudko dolu spadajúcom južnom svahu, tesne pod jednou z veží vrcholového hrebeňa. Tu sa hľadačom podarilo objaviť železné razidlo na mince. Našlo sa asi 20 – 30 cm pod trávnatým povrchom,
približne 7 m pod hranou južného svahu, vo vzdialenosti 21 m od kóty po hrebeni v smere
na východ. Pri dodatočnej prospekcii a sondáži sa na ploche asi 20 m2 okolo miesta nálezu našli
železné kliešte, priebojník, dva olovené predmety podobné závažiam a kusy železnej trosky. Spomínaný svah má sklon okolo 25°. výkop potvrdil, že predmety ležali v eróznej povrchovej
vrstve a do tejto polohy sa bezpochyby dostali sekundárne z plošiny vyššie ležiaceho hrebeňa, ktorý je široký len niekoľko metrov a je členený viacerými skalnými bralami. východným smerom pokračuje vrcholový hrebeň smerom k vrchu kozia skala. Jeho svahy nesú stopy osídlenia v dĺžke najmenej 400 m. Z tejto časti lokality pochádzajú nálezy keramiky a tiež dva bronzové prelamované závesky. Nálezy sa končia nad jednou, z nasever smerujúcich bočných doliniek, hornej časti
necpalskej doliny.

Miesto nálezu depotuPohľad na starú komunikáciu

 

 

 

 

 

 

Červený Grúň

 

 

 

 

 

 

 

 

 

1 – miesto nálezu depotu 4 od severozápadu (rozptyl mincí je vyznačený šípkami) 2 – pohľad nastarú komunikáciu 3 – Červený grúň, pohľad na vrcholový hrebeň od západu. označené je miesto nálezu mincového razidla.


 

Celá publikácia na stiahnutie

Hradiska

dnes je: 22.7.2019

meniny má: Magdaléna

podrobný kalendár

Počasie Necpaly - Svieti.com
webygroup
ÚvodÚvodná stránka