Prechod na navigáciu block menu Prechod na navigáciu Hlavné menu Prechod na navigáciu Hlavné menu 3 Prechod na navigáciu vodorovná

Spoločenské akcie 2018

Lucie 2018

V našej tradícii sa objavuje Lucia skôr ako tajomná bytosť, čo je v protiklade so zvykmi v západnej Európe, kde sa konajú lampionové sprievody a Lucia vystupuje ako nevesta oblečená do dlhého bieleho odevu, na hlave s vencom s horiacimi sviecami. Na Slovensku pretrvalo ľudové prežívanie tohto dňa. Nadovšetko bolo treba odháňať zlé, démonické sily, čo sa ešte viac zmocňovali bieleho dňa. Stoj, čo stoj sa im mali zabraňovať prístupové cesty do príbytkov. Na tento cieľ ľudia využívali čo najväčší buchot a lomozenie. V ten deň sa odvšadiaľ ozýval rámus, buchotanie i vresk. Chlapci a mládenci hádzali staré hrnce a črepy do vrát i dverí na maštaliach, hrmotalo sa nádobami, čo sa našli na smetiskách. Zlé sily sa mali takéhoto buchotu zľaknúť a utekať pred náporom čudesných a nezvyčajných zvukov. Hluk a hurhaj bolo treba nainscenovať na krížnych cestách, kde sa vraj najčastejšie v nočných hodinách spolčovali strigy a bosorky. Od nepamäti boli spojené s predstavami, že práve na týchto miestach sa sústreďujú a pôsobia rôzne nadprirodzené bytosti. Všeobecne sa verilo, že dlhší čas sa tu zdržujú duše na ceste do záhrobia, preto sa ľudia chodili za týchto zomretých modliť ku krížom na krížnych cestách. Krížne cesty pre svoje spojenie s nadprirodzenými silami boli aj miestami vykonávania praktík ľúbostnej mágie. Podarilo sa zachytiť už len relikty doznievajúcich úkonov, ako napríklad vydlabanie dierky do kamenného kríža pre získanie prachu do čarovného nápoja lásky. Ľúbostné čary mali byť doprevádzané pôstom a modlením sa práve na krížnych cestách.

Na Luciu si prišli na svoje aj tie pracovné nástroje, ktoré vydávali rytmický, silný zvuk ako napríklad trlice a trepačky. Mali pomôcť zamedzenie prístupu zlým duchom medzi ľudí. V tento deň bolo zakázané pradenie, žena sa nesmela chytiť vretena, v mnohých domácnostich ho radšej vyniesli na povalu. Lucky kontrolovali domácnosti a pokiaľ zastihli nejakú gazdinú, že driape perie, či pradie ľan, vrhli sa na ňu, aby nedovolené dielo pokazili . Ani po poli sa nesmelo v ten deň túlať, ani v hore rúbať drevo, pretože mohlo ľudí stihnúť nešťastie. Na ochranu proti škodlivým silám robili ľudia aj rôzne magické opatrenia. V predvečer Lucie dospelí i deti jedli cesnak, ktorý ich mal chrániť pred zlými duchmi. Mnohí si ním robili krížik na čelo, bradu a zápästie, aby sa zvýšil jeho ochranný účinok. Cesnakom, trojkráľovou kriedou a posvätenou soľou robili kríže na dverách obytných domov a stajní. Dobytok tiež okiadzali dymom z posvätených rastlín. Významnú úlohu v tento deň mali aj obecní pastieri. Obchádzali dedinu s veľkou trúbou, aby silným trúbením zaháňali bosorky. Práskali aj bičmi, pískali na píšťalkach a prstoch, trúbili na rohoch, cengali kravskými zvoncami. Bola to akási archaická forma ochrany dediny a chotára. Tento hluk končievali na krížnych cestách, kde sa schádzali bosorky. Živosť predstáv spojených s vierou v existenciu stríg dokazujú mnohé recepty, ktoré mali viesť k odhaleniu ich inkognita. Najpopulárnejším identifikačným prostriedkom bol dozaista luciový stolček. Podľa zaručeného návodu na jeho zhotovenie, kedy bolo potrebné každý deň od Lucie po Štedrý deň niečo na ňom urobiť, mohol jeho zhotoviteľ vidieť v kostole pri polnočnej bohoslužbe sediac na ňom všetky miestne strigy. Alebo si odniesol stolček ku krížu, urobil posvätenou kriedou okolo seba kruh a strigy sa mu ukázali. Všeobecne to bol čas priaznivý pre čary a preto sa v tento deň robievali aj ľúbostné veštby. Dievčatá ich najčastejšie robievali s jablkom, z ktorého odhryzli každé ráno pred východom slnka. Poslednýkrát mali doňho zahryznúť počas zvonenia na Štedrý večer a pozerať na prvého muža. Meno tohto chlapa malo byť menom ich budúceho manžela. Všeobecne využívaný spôsob, ktorý sa zachoval až do dneška, je príprava trinástich lístkov s mužskými menami. Tie sa pálili až do Štedrého dňa, aby posledný prezradil meno ženícha.

Mnohé zápisy najmä z mestských kroník uvádzajú, že sa v tento deň uskutočňovali obchôdzky tajomných bytostí aj vo väščom počte. Lucie boli biele bytosti so zamúčenými tvárami alebo čierne postavy s tvárami zafarbenými sadzou. Ľuďom dávali do okien prázdne tekvice s vyrezanými otvormi pre oči, nos a ústa s horiacou sviečkou vo vnútri, takže sa podobali na úmrlčie lebky. Pri iných maskách sa uplatňovala tvorivá fantázia, predovšetkým kvôli vlastnému pobaveniu. Lucky sprevádzali komické postavy ako začiernená cigánka, dievka s deckom, smrť s kosou, či akýsi Luciak okrútený slamou so štrngajucími reťazami. Niekde ich sprevádzala maska kňaza, ktorý sa modlil, žehnal a kázal žartovné veci, okolo neho sa motal pustovník, ale aj kominár, mäsiar, ba aj celá cigánska rodinka. Chodievali tiež dom od domu, ale ich cieľom nebolo bieliť steny, ale natierať ich sadzami a čiernymi tvárami ufúľať domácich. Tí samopašnejší, ak ich dnu nevpustili, zatreli im okná vápnom. Aj keď robili drobné nezbednosti boli tou veselšou stránkou inak smutných a dlhých zimných večerov.

V období od Lucie do Vianoc sa nezabúdalo ani na pranostiky. Každý deň tohto obdobia predstavoval jeden z mesiacov nastávajúceho roka. Podľa toho, aké bolo ktorý deň počasie, také malo byť aj v príslušnom mesiaci.


Viac tu: https://slovenske-zvyky.webnode.sk/kalendar-akcii/zima/na-luciu/


 
bez názvu
bez názvu
bez názvu
bez názvu

 
 
bez názvu

 

1.kolo Turčianskej ligy mladých hasičov fotogaléria 1

Turčianska liga mladých hasičov

logo.jpgTurčianska liga mladých hasičov

/ TL MH /

 

Turčianska  liga mladých hasičov je  celookresná viackolová súťaž s cieľom osloviť  mládež, učením a  poznávaním  súčasnej problematiky ochrany pred požiarmi,  vychovať  adekvátnych nástupcov  dobrovoľných hasičov  v našom okrese.

Garant: Územná organizácia DPO SR  Martin


 

Turčianska liga mladých hasičov

Autor: Peter Suchý

Autor: Peter Suchý

Autor: Peter Suchý

Autor: Peter Suchý

Autor: Peter Suchý

Autor: Peter Suchý

Autor: Peter Suchý

Autor: Peter Suchý


 
 
Autor: Peter Suchý

Autor: Peter Suchý

Autor: Peter Suchý

Autor: Peter Suchý

Autor: Peter Suchý

Autor: Peter Suchý

Autor: Peter Suchý

Autor: Peter Suchý


 
 
Autor: Peter Suchý

Autor: Peter Suchý

Autor: Peter Suchý

Autor: Peter Suchý


 

1.kolo Turčianskej ligy mladých hasičov fotogaléria 2

Autor: Peter Suchý

Autor: Peter Suchý

Autor: Peter Suchý

Autor: Peter Suchý

Autor: Peter Suchý

Autor: Peter Suchý

Autor: Peter Suchý

Autor: Peter Suchý


 
 
Autor: Peter Suchý

Autor: Peter Suchý

Autor: Peter Suchý

Autor: Peter Suchý

Autor: Peter Suchý

Autor: Peter Suchý

Autor: Peter Suchý

Autor: Peter Suchý


 
 
Autor: Peter Suchý

Autor: Peter Suchý

Autor: Peter Suchý

Autor: Peter Suchý


 
Položky 41-50 z 50

1.kolo Turčianskej ligy mladých hasičov fotogaléria 3

Autor: Peter Suchý

Autor: Peter Suchý

Autor: Peter Suchý

Autor: Peter Suchý

Autor: Peter Suchý

Autor: Peter Suchý

Autor: Peter Suchý

Autor: Peter Suchý


 
 
Autor: Peter Suchý

Autor: Peter Suchý

Autor: Peter Suchý

Autor: Peter Suchý

Autor: Peter Suchý

Autor: Peter Suchý

Autor: Peter Suchý

Autor: Peter Suchý


 
 
Autor: Peter Suchý

Autor: Peter Suchý

Autor: Peter Suchý

Autor: Peter Suchý

Autor: Peter Suchý

Autor: Peter Suchý

Autor: Peter Suchý

Autor: Peter Suchý


 
 
Autor: Peter Suchý

Autor: Peter Suchý

Autor: Peter Suchý

Autor: Peter Suchý

Autor: Peter Suchý

Autor: Peter Suchý

Autor: Peter Suchý

Autor: Peter Suchý


 
 
Autor: Peter Suchý

Autor: Peter Suchý

Autor: Peter Suchý

Autor: Peter Suchý

Autor: Peter Suchý

Autor: Peter Suchý

Autor: Peter Suchý

Autor: Peter Suchý


 
 

 
Položky 1-20 z 50

MDD 2018

Medzinárodný deň detí (skr. MDD) je sviatok detí, ktorý sa oslavuje v mnohých krajinách sveta. Medzinárodný deň detí sa zvyčajne (ale nie všade) oslavuje každoročne 1. júna. Na Slovensku (a v niektorých ďalších krajinách bývalého sovietskeho bloku) sa slávi od roku 1952.

Myšlienka Medzinárodného dňa detí vznikla na Svetovej konferencii pre blaho detí (World Conference for the Wellbeing of Children) v Ženeve, v Švajčiarsku v roku 1925. Na tejto konferencii zástupcovia 54 krajín schválili deklaráciu, ktorá sa zaoberala chudobou, detskou prácou, vzdelaním a inými otázkami týkajúcimi sa detí na celom svete. Po konferencii viacero vlád zaviedlo v svojich krajinách takýto deň, s cieľom urobiť deťom radosť a zároveň poukázať na problémy týkajúce sa detí vo svete. Nie je úplne jasné, prečo práve 1. jún bol vybraný ako MDD. Avšak tento dátum je na svete najobľúbenejší, oslavuje sa vo viac ako 21 krajinách.

Prvý jún sa uchytil obzvlášť v komunistických krajinách, kvôli čomu vznikla mylná domnienka, že MDD bol komunistický vynález. Avšak Deň detí sa napríklad v USA oslavoval prvýkrát už v roku 1925, a to v San Franciscu.

Na deň detí by sa malo deťom uľaviť napr. od domácich prác alebo prípadne zrušiť zákazy. Prípadne im dopriať viac čokolády...

zdroj: https://sk.wikipedia.org


 
Autor: Peter Romančík, ml.

Autor: Peter Romančík, ml.

 Autor: Peter Romančík, ml.

Autor: Peter Romančík, ml.

Autor:  Peter Romančík, ml.

Autor: Peter Romančík, ml.

Autor:  Peter Romančík, ml.

Autor: Peter Romančík, ml.


 
 
Autor:  Peter Romančík, ml.

Autor: Peter Romančík, ml.

 Autor: Peter Romančík, ml.

Autor: Peter Romančík, ml.

Autor:  Peter Romančík, ml.

Autor: Peter Romančík, ml.

Autor:  Peter Romančík, ml.

Autor: Peter Romančík, ml.


 
 
Autor:  Peter Romančík, ml.

Autor: Peter Romančík, ml.

Autor:  Peter Romančík, ml.

Autor: Peter Romančík, ml.

Autor:  Peter Romančík, ml.

Autor: Peter Romančík, ml.

Autor:  Peter Romančík, ml.

Autor: Peter Romančík, ml.


 
 
Autor:  Peter Romančík, ml.

Autor: Peter Romančík, ml.

 Autor: Peter Romančík, ml.

Autor: Peter Romančík, ml.

Autor:  Peter Romančík, ml.

Autor: Peter Romančík, ml.


 

Stavanie mája na námestí obce 2018

Stavanie Mája

Máje boli známe už v antike. Staroveké národy dávali pred 1. Májom na domy a hospodárske budovy stromčeky na ochranu pred zlými duchmi a chorobami. Májová zeleň ako magický prostriedok vyjadrovala želanie poľnohospodárov, aby ich úroda mala silu a dobrý rast. Máj vtedy predstavoval mladý stromček najčastejšie smrekový, jedľový alebo brezový. V Slovanskej kultúre sa máje stavali z dôvodu hojnosti a dostatku plodov a krmiva, a odtiaľ bol už len krôčik k významu, ktorý sa najčastejšie skloňuje v dnešnej dobe.

Staval sa pred domy, v ktorých bolo dievča súce na vydaj. Krivý alebo nepravidelne rozkošatený strom bol hanbou pre dievča aj pre darcu. Mládenci s muzikou šli do každého domu, pred ktorým stal máj a v tanci vykrútili dievča i všetky ženy v dome. Tanečnice ponúkali pálenkou a vyberali peniaze za máj.


 
Autor: Allan Antoš

Autor: Allan Antoš

Autor: Allan Antoš

Autor: Allan Antoš

Autor: Allan Antoš

Autor: Allan Antoš

Autor: Allan Antoš

Autor: Allan Antoš


 
 
Autor: Allan Antoš

Autor: Allan Antoš

Autor: Allan Antoš

Autor: Allan Antoš

Autor: Allan Antoš

Autor: Allan Antoš

Autor: Allan Antoš

Autor: Allan Antoš


 
 
Autor: Allan Antoš

Autor: Allan Antoš

Autor: Allan Antoš

Autor: Allan Antoš

Autor: Allan Antoš

Autor: Allan Antoš

Autor: Allan Antoš

Autor: Allan Antoš


 
 

 

Fašiangový sprievod DHZ Necpaly

 FAŠIANGY

FAŠIANGY- symbol veselosti, zábavy, hodovania a pitia fašiangy, Turíce, Veľká noc príde... jedna z najznámejších a na Slovensku najrozšírenejších fašiangových pesničiek. Málokto však vie, že jej slová nie sú úplne pravdivé. Po správnosti nasleduje po Fašiangoch Veľká noc a presne sedem týždňov po Veľkej noci prichádzajú turičné sviatky. F Obdobie od Troch kráľov do Popolcovej stredy nazývame fašiangy. Fašiangy sú prechodom medzi zimným a jarným obdobím. Počas fašiangov prevláda bujará zábava, organizujú sa svadby a zabíjačky. Hlavne posledné tri dni sú vyplnené zábavami, nadmerným pitím alkoholu a jedením. Posledný štvrtok pred koncom fašiangov sa v minulosti nazýval aj tučný štvrtok. Tento deň bol príznačný tým, že sa ženy začali správať neobvykle – boli agresívne voči mužom, popíjali v krčmách, tancovali a spievali na uliciach. Jedným slovom – svet je počas fašiangov „hore nohami“. Neodmysliteľnou súčasťou fašiangov sú tradičné fašiangové hry, v rámci ktorých boli predvádzané rôzne magicko – rituálne úkony. Po dedinách šli v sprievode mladí muži preoblečení v rôznych maskách. Najčastejšie to boli masky: Cigánka, Žobrák, Drotár, Stará žena, Prespanka s deckom, Mladucha a Mladý zať, Kováč, Kominár, Handrár, ale aj maska Medveďa, Kozy, Turoňa a Slameníka, ktoré symbolizovali plodnosť, ale aj smrť. V ruke držali ražeň alebo šabľu – prastaré symboly mužskej sily a plodnosti. Na ražeň im ľudia napichovali slaninu, klobásu, dávali im vajcia a peniaze na spoločné posedenie. Zapichovanie ražňa do povaly symbolizovalo pomyselné spojenie neba so zemou. Muži prezlečení v maskách žobrali, kradli, predstierali prácu, za ktorú sa dožadovali odmeny, ale aj tancovali tance „na konope“ či „ na ľan“. Ich úlohou bolo zabaviť dedinčanov. Parodovali preto svadobníkov, vysmievali sa z vydajachtivosti, lenivosti, hlúposti, pýchy a spanštelosti a trestali staré dievky- priviazali im na nohu klát. Jedným slovom si mohli dovoliť počas fašiangov to, čo si inokedy nemohli. Strašili malé deti, naháňali, štípali ženy, tancovali s nimi, dokonca ich váľali po zemi. Typickým fašiangovým jedlom boli šišky vyprážané na masti. Najveselšie obdobie roka však strieda 40- dňový pôst. Ukončia sa všetky zábavy a svet sa vráti opäť na rok do starých koľají. Na poslednej fašiangovej zábave sa preto predvádza symbolické pochovávanie basy. Pochovávanie basy je ľudová hra parodizujúca skutočný pohreb. Jej základným motívom je zákaz zábav počas nasledujúceho pôstu. Jedná sa o výrazné komické stvárnenie. Hlavnými kostýmovanými postavami sú postavy kňaza, rechtora a smútiacich „pozostalých“. Kňaz paroduje obrad rozlúčky, aká býva pri cirkevnom obrade, ohlasuje koniec zábavy a lúči sa s basou, ktorú za náreku prítomných vynášajú von. Priebeh pochovávanie basy je nasledovný: oznámenie o ochorení, vyšetrovanie lekárom, odvoz do nemocnice, oznámenie o smrti, pohrebný sprievod, plač nad hrobom a čítanie testamentu. Texty však nie sú dané, vytvárajú si ich herci sami, väčšinou ide o improvizáciu. Sú často popretkávané humornými príbehmi a vlastnosťami obyvateľov danej dediny. Keď je basa pochovaná, môže začať pôst. Obdobie veľkonočného pôstu začína dňom, ktorý poznáme pod názvom Popolcová streda alebo Škaredá streda. Je to pohyblivý sviatok, jeho dátum sa ráta podľa lunárneho kalendára a pripadá na 40. deň pred Veľkou nocou. Toho roku pripadá Popolcová streda na 22. februára. Slávenie Popolcovej stredy bolo zavedené v 7. storočí a tento deň sa stal dňom pokánia a pôstu. Pôst mal pomôcť človeku nájsť cestu k duchovným hodnotám. Veriaci si na prijatie sviatosti v tento deň obliekali v zmysle prvokresťanských tradícií kajúci odev a posýpali sa popolom. Zvyk posýpať sa popolom pretrval dodnes, avšak už len symbolicky, kedy kňaz urobí popolom krížik na čelá veriacich. Odev bol ladený do smútočných farieb. Najčastejším jedlom Popolcovej stredy bola kyslá mliečna polievka. Veľkonočný pôst sa končí Veľkým piatkom.

Michaela Škodová (etnológ NMG)


 
Autor: DHZ

Autor: DHZ

Autor: DHZ

Autor: DHZ

Autor: DHZ

Autor: DHZ

Autor: DHZ

Autor: DHZ


 
 
Autor: DHZ

Autor: DHZ

Autor: DHZ

Autor: DHZ

Autor: DHZ

Autor: DHZ

Autor: DHZ

Autor: DHZ


 
 
Autor: DHZ

Autor: DHZ

Autor: DHZ

Autor: DHZ

Autor: DHZ

Autor: DHZ

Autor: DHZ

Autor: DHZ


 
 
Autor: DHZ

Autor: DHZ

Autor: DHZ

Autor: DHZ

Autor: DHZ

Autor: DHZ

Autor: DHZ

Autor: DHZ


 
 
Autor: DHZ

Autor: DHZ

Autor: DHZ

Autor: DHZ

Autor: DHZ

Autor: DHZ

Autor: DHZ

Autor: DHZ


 
 

 

dnes je: 23.7.2019

meniny má: Oľga

podrobný kalendár

Počasie Necpaly - Svieti.com
webygroup
ÚvodÚvodná stránka