Prechod na navigáciu block menu Prechod na navigáciu Hlavné menu Prechod na navigáciu Hlavné menu 3 Prechod na navigáciu vodorovná

Papiereň v Necpaloch

Papiereň v Necpaloch

Bývala papiereň Papiereň v Necpaloch bola papiereň, ktorá vznikla v druhej polovici 18. storočia a zanikla koncom 19. storočia.

Založenie papierní

Papiereň v Necpaloch založila rodina Juštovcov v roku 1778. Papiereň stála juhovýchodne smerom k horám na hornom konci dediny Necpaly. Prvým nájomcom papierne bol Jozef Lang, pravdepodobne z rodiny Langovcov, ktorá pôsobila v Kláštore pod Znievom. V tejto papierni sa vyrábal veľmi jemný papier, a to poštový papier a kancelársky papier. V necpalskej papierni v roku 1785 spotrebovali 200 centov handár v hodnote 250 zlatých a v roku 1787 sa spotrebovalo 230 centov handár v hodnote 300 zlatých.

V papierni pracovali v rokoch 1785 – 1790 okrem majstra dvaja až traja tovariši, učeň a pomocný personál. Spoločenské postavenie papiernického majstra bolo na Slovensku veľmi vážené. Papiernický majster bol väčšinou dobre situovaný, pretože vlastniť alebo si prenajímať papiereň vyžadovalo veľký obnos financií, pretože do papierne si musel doniesť vlastný riad, ktorý bol nákladný. Pa­piernik v Necpaloch bol zbavený povinností, ktoré v Necpaloch museli vykonávať poddaní.

Papiernickí majstri

Anton Erb

priesvitka A. Erb - autor R. Lacko Papiernických majstrov poznáme z priesvitiek na papieri. Už pred rokom 1800 poznáme v Necpaloch papiernického majstra Antona Erba. Za jeho pôsobenia poznáme doposiaľ dvanásť druhov priesvitiek. Anton Erb používal v papierni pri výrobe papieru tie­nenú priesvitku kombinovanú drôtom. V dvojitom kruhu je nápis „FRANTISCUM PRIMUS" na tienenom pozadí a v strede kruhu je portrét panovníka. Kruhy a obrysy sú zhotovené z drôtu. Výroba tienených priesvitiek bola náročná, používalo ju len málo papiernických majstrov.

Papiere niektorých papiernických majstrov, ktoré sa vyznačovali dobrou vlastnosťou, boli označované štandardnou značkou a pod touto značkou boli známe i mimo krajín, kde sa vyrábali. Stávalo sa, že niektorý papiernický majster napodobnil značku označujúcu známy akostný papier a vydával svoj výrobok, nie vždy dobrej akosti, za známy akostný papier. V 18. storočí sa najčastejšie napodobňovali papiere firmy Honig v Holandsku, ktoré boli známe dobrou kvalitou. Na Slovensku poznáme jeden takýto falzifikát holandskej priesvitky HONIG od majstra Antona Erba z Necpál roku 1823. Na ľavej polovici dvojdielnej priesvitky je orámovaná poštová trúbka s korunou a pod ňou je nápis C. J. Honig. Na pravej polovici je meno majstra „A. ERB" a názov papierne NETZPAL. Anton Erb priesvitku s poštovou trubkou používal i na ďalších poštových papieroch v troch variantoch.

Kvalita papierov, ktoré vybral Anton Erb, je vo väčšine dobrá, až veľmi dobrá a len jeho papiere určené na tlač sú drsné a hrubé. Tieto papiere používala pravdepodobne tlačiareň v Pešti. Papiere s priesvitkou uhorského znaku boli odtienené do žlta. Poštové papiere boli biele alebo odtienené slabo do modra alebo zelenkava. V papieri sú priesvitky jasne viditeľné, len papiere s malým uhorským znakom majú malú chybu v priesvitke. Kvalitnejšie papiere sú označované portrétovými priesvitkami, sú čisto biele alebo jemne tienené do zelena. Ak porovnávame výrobky Antona Erba z necpalskej papierne začiatkom 19. storočia s inými papiernickými majstrami na Slovensku, sú jeho výrobky z nich najlepšie. Tento výkon Antona Erba je tým pozoruhodnejší, že začiatkom 19. storočia, všade na Slovensku nastáva pokles akosti vyrábaných papierov, čo je zapríčinené zavedením strojovej výroby papieru. Používanie horších druhov handár a konkurencia strojovej výroby mali zhubný následok na kvalitu vyrábaných ručných papierov a na hospodárnosť ručných papierní. Preto treba vysoko hodnotiť prácu Antona Erba, ktorý za sťažených podmienok dokázal vyrobiť jemné a kvalitné papiere.

Fridrich Wilhelm Schoeller

Po Erbovi poznáme nájomcu necpalskej papierne Antona Losa v roku 1854. V roku 1857 kúpil necpalskú papiereň Fridrich Wilhelm Schoeller (1823 – 1908).

Ručná výroba papieru v Necpaloch zanikla v roku 1877, keď postavením papiernického stroja začala sa výroba strojového papiera. Bratia Schoellerovci žiadali povolenie na výrobu papieru z pilín. Roku 1880 postavili aj brúsiareň na výrobu pilín, ktoré mali byť náhrada za handry, ktorých využívanie sa pri výrobe strojového papieru viac a viac obmedzovalo. Neskoršie bol postavený aj okrúhly varák na varenie dreva na celulózu a pohon papierne bol zmenený na parný, ale starý pohon na vodu bol zachovaný.

Roku 1896 stroje v necpalskej papierni poháňajú tri vodné kolesá a dva parné stroje spolu o sile 450 HP. V tomto období v papierni pracuje 50 robotníkov.

V Necpalskej papierni 12. júna 1880 vznikol požiar, ktorý zničil hlavnú budovu papierne.

Maximilián Graber

Nový majiteľ necpalskej papierne Maximilián Graber žiadal štát o podporu na zveľadenie papierne v Necpaloch v roku 1882, ktorú neskôr dostal. Roku 1892 sa dal registrovať ako nový vlastník nec­palskej papierne Jozef Rosenfeld a roku 1896 žiadal o povolenie výroby papiera v papierni. 

V roku 1908 mala necpalská papiereň elektromotor. Po inšpekcii papierne žiadali majitelia necpalskej papierne Grosz a Hartenstein martinského slúžneho o udelenie štátnej subvencie. Projekt prestavby bol vypracovaný vo Viedni v roku 1902. Necpalská papiereň, ktorá bolaruiny papierne vzdialená od železnice a mala vysoké režijné náklady, nevládala konkurovať papierňam, ktoré ležali pri železnici. Necpalská papiereň v roku 1908 zamestnávala spolu 18 robotníkov. Necpalskú papiereň v roku 1910 od Adolfa Hartensteina a Jakuba Grosza odkúpila martinská celulózka, ktorá ju po odobratí niektorých strojov odpredala necpalskému rímsko-katolickému farárovi Ju­rajovi Kozovi, ktorý si tu spravil hospodárske stavy. Neskôr bývalú papiereň predal Júliusovi Hegedüšovi, ktorý sa vrátil z Ameriky a v budove bývalej necpalskej papierne zriadil mlyn.

viac informácií tu...


 

dnes je: 21.9.2019

meniny má: Matúš

podrobný kalendár

Počasie Necpaly - Svieti.com
webygroup
ÚvodÚvodná stránka